"Dotýkam sa zvnútra neistoty. Nie je až tak silná, tuhá, ale vie mi obmedziť ostrý výhľad na svet. Núti ma pozrieť sa priamo do seba a pohladiť sa zvnútra. Orgány, steny vnútorného človeka."

​

"Na to, aby bol môj deň plnohodnotný a dobrý, musím byť extrémne produktívna. Aj napriek tomu, že toho urobím veľa, večer sa zneisťujem, či robím dosť veľa, či to stačí. Či sa dostanem tam, kam sa mám dostať a či keď sa dostanem na to miesto, či si to všimnem, že som tam."

​

"Mám rada výšky. Človek musí vyjsť hore, aby mal výhľady. A to je veľakrát náročné. Často si vyberám strmé trasy, lebo viem, že hore to bude stáť za to. Je s tým spojený adrenalín, s tou výškou, nebezpečím a nepohodou z počasia. Je to pre mňa stav, kedy sa mi rýchlo rozbúcha srdce. Cítim každú bunku v tele. Stav bytia tu a teraz. Taká sloboda a adrenalín dokopy, že už živšia ani nemôžem byť."

​

"Keď sa cítim neistá, mám pocit, že som strašne videná. Každý vidí do mojej hlavy, aké mám slabosti, čo teraz prežívam. Vidí moje myšlienky, aj tie, za ktoré sa hanbím. Nemám súkromie. Mám pocit, že je to všetko na verejnom mieste, ako na tanieri a nechcem aby to tam bolo."

​

"Letiaci kameň je pre mňa stelesnením neistoty"