Autorská inscenácia o premenách tela, svetla a tmy.

 

Všetko začalo v kamenných obydliach Lišove. Vojdenie do dutého tesaného priestoru nás vtiahlo hlbšie do uvažovania o jaskyni ako archetypálnej ľudskej skúsenosti s priestorom, ktorý je na pomedzí.   

 

Jaskyňa ako skúsenosť so svetlom a tieňmi, vlastným telom a zmyslami. 

 

Pohltením. 

Odhalením. 

Poznávaním. 

Prispôsobením. 

Zrkadlením. 

Privlastnením. 

Hľadaním. 

Premenou.

 

Jaskyňa - pasáž, prechod, kanál.
Nástroj na pozorovanie a vytváranie si pohľadov.

"Keď má oko menej svetla, otvára sa. A len keď sa oko otvorí, cit vychádza z oka, akoby to bol hmat. A potom sa naozaj dotýkaš svetlom." (James Turrell)

Priestor jaskyne je istým spôsobom aj filmovým objektom -  nie v zmysle premietania, ale v jeho filozofickom definovaní - príchod svetla do objektu vynáša deje na svetlo.

 

Všetci máme skúsenosť s vyjdením von. Otázne je, či naozaj vychádzame von, alebo len do ďalšej predsiene.

​

Inscenačný tím

performeri: Alex Mihalík, Emma Tomková, Zuzana Garaiová/Juliana Svítková

réžia, dramaturgia, produkcia: Mária Piatriková

video, dramaturgia: Stanislav Piatrik

scénografia, dramaturgia: Jozef Eduard Masarik

kostýmy: Tatiana Holienková 

choreografia: Lívia Balážová MM

hudba: Rastislav Dobšovič 

​

 

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. 

Za podporu ďakujeme aj kvetinárstvu Kvetináreň, tlačiarni Anwell, oblátkam Kekse a vinárstvu Stevino.