Jaskyňa - pripravujeme

press to zoom

press to zoom

press to zoom

press to zoom
1/3

Multimediálna inscenácia, ktorá vychádza zo špecifického charakteru skalných obydlí v Lišove a reflektuje tému domova, bezpečia, ilúzie a skutočnosti. 

 

Súvislosť lokality s tvorivým tímom Divadla K:

V regióne Hont sú stovky tesaných pivníc, obilných jám, dier a dúpäniec. Sú to unikátne a málo známe útvary. Z hontianskeho regiónu pochádzajú traja členovia nášho kolektívu. 

Prečo nás kamenné obydlia fascinujú: 

“Pri nich si stále uvedomujem, v akom kontexte boli skalné obydlia zhotovené v našej krajine. Boli využívané na rôzne účely - bývanie, na úschovu poľnohospodárskych obilnín, slúžili aj ako úkryty počas tureckých nájazdov. Je tam fascinácia variabilitou priestoru. Je pre mňa silný rozmer tajomstva, súvislosť svetla a tmy, ich konfrontácia, je to akoby filmový objekt - nie v zmysle premietania ale v jeho filozofickom definovaní - príchod svetla do objektu vynáša na svetlo deje (samotného objektu alebo dejov, ktoré v ňom prebiehajú). Tento rozmer sme si odvykli uvedomovať v našich bežných domoch. A tu je fascinujúce aj to, že je to hornina. Je to magické. Možno niečo podobné si uvedomujeme pri nejakých ruinách. Keď je objekt pozbavený jeho funkcie. Tým, že tieto skalné obydlia boli viac menej jednoduchšie, je to tu stále vnímať a cítiť, že by sa v nich dalo zotrvať. Archetyp tam ostáva menej pozmenený ako pri ruine domu alebo bytu. Vytesalo sa to a už to zostalo, aké to je. Stretáme sa tu s niečím dosť pôvodným.”

Ako sme ich (pre nás) objavili: 

“V podobných priestoroch sme v Hontianskych Trsťanoch (odkiaľ pochádzam) skladovali zeleninu, slúžilo nám to ako pivnica, ktorá bola podobne tesaná ako skalné obydlia v Lišove. Neskôr som si uvedomil, že sú tu v regióne rozsiahlejšie komplexy (pivníc), niektoré boli poprepájané, ako taká sieť, niekde sú priečky. Niekoľko rokov som tieto skalné útvary cielene vyhľadával a dokumentoval s Marekom Halászom, sochárom, ktorého tvorbu tieto priestory výrazne ovplyvnili.

Pivnice a skalné útvary v regióne Hontu postupne miznú, ich vchody sa zasypávajú privážaním odpadu alebo samé od seba súčinnosťou dažďov a bujnejúcou vegetáciou, prípadne poľnohospodárskou činnosťou v blízkosti.”

Stanislav Piatrik

 

Východiskové pojmy, kľúčové slová:

  • Domov

  • Skrýša, bezpečie

  • Kameň, hornina

  • Svetlo a tieň

  • ilúzia a skutočnosť

  • Izolácia a spolupatričnosť

  • Skúsenosť

  • Platónova jaskyňa

  • Mimézis

  • Koncept filmu

 

Umelecká koncepcia plánovanej inscenácie Jaskyňa:

Formát site specific performance, ktorá reflektuje živú skúsenosť tvorcov z miesta skalných obydlí v Lišove a s využitím filmového média ju prenáša do priestorov na Palackého v Bratislave. 

Tvorivý tím si počas tvorby bude klásť a hľadať odpovede na nasledujúce otázky: 

Ako je možné preniesť skúsenosť z jedného miesta do druhého? Je možný aj prenos skúsenosti z jedného človeka na druhého? Môžeme sa spoľahnúť na naše zmysly, pamäť, vyhodnocovanie skutočnosti? Za akých podmienok? Čo z toho, čo sme schopní vnímať, je skutočné? A čo je to podstatné? Akým ilúziam o živote sme verili? Čo je pre nás domov? Aké sú naše spomienky na sťahovanie, opustenie domova? 

Prostredníctvom site-specific akcií sa významovo vraciame k vzťahu človeka a konkrétneho miesta, k niečomu pôvodnému až archetypálnemu. Performeri skúmajú vzťah k priestoru, pracujú s osobnou skúsenosťou - jednotlivca, ktorá sa v priestore a čase stáva skúsenosťou kolektívnou, univerzálnou. 

Médium filmu sa v konečnom dôsledku stáva prostriedkom spojenia, hľadá spôsob vynášania skrytých dejov na svetlo. Kamera, ktorá podlieha skresleniam v určitých svetelných podmienkach, prináša pohľad do novej, pozmenenej reality, alebo odhaľuje to, čo by inak zostalo skryté, neviditeľné. 

Aký význam môže priestor skalných obydlí nadobúdať v súvislosti s aktuálnou spoločensko-politickou situáciou v Európe?

 

Tematické východiská

“Vykopať jamu a schovať sa, to sú naše dejiny.” 

“Naše dejiny možno so zveličením prirovnať k dejinám zakopávania a schovávania sa. Vysekať otvor do skaly, pivnicu pod domom alebo v lese a schovať sa pod zem bola najjednoduchšia a niekedy jediná možnosť ako prežiť vpád Tatárov, tureckú okupáciu, dvestoročnú nenávisť katolíkov a evanjelikov, či bombardovanie počas dvoch svetových vojen.

Najviac podzemných úkrytov sa na Slovensku vybudovalo práve počas tureckej nadvlády. Trvala približne stopäťdesiat rokov a ľudia po celý ten čas žili v permanentnom ohrození života.

Väčšinou sa skalné priestory nachádzajú hneď za dedinou, vytesané sú do mäkkého tufu, vchod je nenápadný alebo zakrytý a situovaný na ťažko prístupnom mieste. Pri skalných obydliach nejde o chodby, skôr o priestory s rozmermi menšej izby s výškou viac ako dva metre. Prispôsobené sú na krátkodobý pobyt.” (zdroj plus.sme.sk)

návrat do jaskyne - návrat k pôvodným formám bol donedávna témou najmä v súvislosti s ekologickými zmenami, no teraz je opätovne aktuálna téma bezpečia, hľadania úkrytu pri ohrození života kvôli prebiehajúcej vojne

Lokalita, z ktorej vychádzame

“Hontianska dedinka Lišov sa nachádza v jednom z najjužnejších výbežkov Štiavnických vrchov. Unikátne sú v nej historické obydlia ručne vytesané do tufových skál. Príbytky podobné známejším skalným obydliam v Brhlovciach vznikli pôvodne zrejme ako útočisko ľudí pred Turkami, v neskorších obdobiach v nich nachádzali domov rôzni chudobní Lišovčania. Obytné priestory príbytku tvorí viacero izieb od maličkých až po 30 m dlhú halu. V jednej z izieb je do skaly vytesaná aj posteľ a nočný stolík. Z obydlia vedie tajná chodba k Lišovskému potoku, ktorá slúžila ako prístupová cesta k vode, a tiež ako núdzový východ. Toto obydlie bolo využívané až do 20. storočia. Jeho posledným obyvateľom bol chudobný obuvník Selečéni. Druhé z lišovských skalných obydlí je podobné prvému, nakoľko ho však v minulosti využívalo miestne poľnohospodárske družstvo, nachádza sa na ňom viacero rušivých „moderných“ prvkov ako hrdzavé mreže či torzo elektrického stĺpa. Na druhej strane tu však možno obdivovať i pozostatky starého, dosiaľ neznámeho nápisu. Miestnosti sú v ňom tak veľké, že sa do nich zmestí aj konský povoz.”

(zdroj: vypadni.sk)