Pocestný je len do počtu.

Pocestný zavadzia na fotke.

Pocestný na preplnenej ulici je, chvalabohu, cudzí, a preto sa mu nemusíme zdraviť.

Pocestný nás spravidla nezaujíma, staráme sa o seba.

Pocestný sa radí do očakávaných predstáv o putovaní z bodu A do bodu B.

Pocestný je prízrak.

Pocestný je príťaž.

Pocestný je bodka v mozaike.

Pocestný nedýcha.

 

Ibaže by to bolo inak a pocestný by bol zrazu človek s naliehavou túžbou stretnúť nás.

Ibaže by bol niekto, kto kráča smelo do protismeru a nevie o tom.

Ibaže by bol pocestný niekto, kto sa rúti nepovolenou rýchlosťou po diaľnici a ohrozuje všetkých naokolo.

Alebo niekto, kto práve zvažuje, kam odbočiť a blokuje nám cestu...

 

Ibaže by pocestný rámcoval našu identitu viac ako bodka v mozaike.

Viac ako tieň na fotke.

Viac ako rutinná trasa a úkon.

 

Stretnúť pocestného znamená vrátiť niekomu dušu. 

Stretnúť pocestného znamená zhmotniť tieň na človeka.

Stretnúť pocestného môže znamenať záchranu života.

​

Autorská hra o životoch troch ľudí a ich schopnosti vyrovnávať sa so svojím osudom.